1.6.-3.7.2011

I keď som vyrástol a väčšinu svojho fotografickej kariéry strávil v Izraeli, zistil som, že som skutočne nerozumel jeho arabskej spoločnosti – viac ako pätina populácie sa skladá zo stoviek tisícov rodín, ktoré ostali medzi hranicami Izraela potom čo boli vytvorené v roku 1948. Veľká menšina, ktorá momentálne zažíva náročnú krízu identity, bola nejakým spôsobom zabudnutá uprostred izraelso-palestínskeho konfliktu. Vo vysoko politickom prostredí som sa začal zaujímať o príbehy týchto ľudí žijúcich ako menšiny v krajine vymedzenej jej prevládajúcim náboženstvom. Rád by som konfrontoval a spochybnil tieto mylné predstavy a stereotypy ľudí v mojej vlastnej krajine, ktorých som bol vychovaný vnímať viac ako nepriateľov než ako spojencov.
Rozhodol som sa zamerať na arabských mužov a ženy vo veku osemnástich rokov, dôležitý zlom v ich živote, kedy dokončia školu, stanú sa legálne dospelými a získavajú právo voliť. Na rozdiel od ich židovských rovesníkov, väčšina z nich nevstupuje do armády. Cez fotografovanie a portrétovanie mojich takzvaných „nepriateľov“ by som rád zdôraznil vplyv, aký tento kultúrny a interný konflikt mal na mladých mužov a ženy, individuálne aj kolektívne. Fotografovaním svojich subjektov v rámci ich prirodzeného okolia by som rád prezentoval zmysel priestoru a odhalil sociálny kontext ich životov.
Podstata intímneho prostredia portrétov neklame vo svojich estetikách, ale skôr v ich komplexnej dynamike – neprívetivé výrazy a reč tela vypovedajú o napätej povahe našich záväzkov. Kombinácia portrétov, osobných svedectiev a obrázkov denného života odhaľuje transformáciu v mojom styku s mojimi subjektami kým na ich životy vrhám svetlo. Osemnásť je umeleckým bodom kontaktu slúžiacim ako pozvánka na priblíženie sa. Projekt zameraný na zosúladenie cez pochopenie a rešpekt. Vnútorný pohľad jedného, ktorý je typicky považovaný za outsidera. Ak som Ja, židovský Izraelčan bola akceptovaná a vpustená do osobných životov svojich subjektov – môžu byť aj iní.