Bruno CATTANI „Frammenti” (Fragmenty)

Cattani tvrdí, že fotografia dokáže odkryť veci, ktoré – kým sa na ňu nepozrieme – ostávajú skryté v zjavnej obyčajnosti reality, a že ich, vďaka dobre zvolenému uhlu a svetlu, dokáže zachytiť len to diabolské zariadenie uzavreté v hĺbke fotoaparátu. Samozrejme, konečný výsledok, predtým, ako ho vidíme my, videl ten, kto fotografiu vytvoril. Alebo niekedy možno ani nevidel, možno len predpokladal, možno len vycítil, tak ako všetci veľkí fotografi. A možno tú záhadu pochopil až pri procese vyvolávania – rovnako ako porozumie Thomas (David Hemmings), protagonista filmu Michelangela Antoniniho Zväčšenina, paradoxnému symbolu odkrývajúcich sa predností fotografie, keď v parku vytvorí snímky, ktoré po vyvolaní umožnia vidieť pokus o vraždu.

Park víťazstva
Park víťazstva stelesňuje historickú traumu malého pobaltského národa. Bol vytvorený na oslavu lotyšskej nezávislosti, no po 2. svetovej vojne bol preonačený na pamiatku sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Dnes park spolu s pomníkom víťazstva zosobňuje ruský šovinizmus, rusky hovoriacu komunitu a sovietsku okupáciu. Premeny tohto miesta sú podobné tragickým dejinám Lotyšska a mnohých iných východoeurópskych krajín. Vo svojej tvorbe však až tak neodkazujem na historické fakty, miesto skôr využívam ako kontext vlastnej umeleckej improvizácie, ktorá je v mnohom abstraktná a mnohoznačná.

Lucia Sekerková. Mezi iphonem a křišťálovou koulí

Fotografka Lucia Sekerková a etnoložka Ivana Šusterová se pokusili propojit fotografickou tvorbu s etnologickým výzkumem. Čtyři roky zpracovávali sugestivní téma rumunských žen ze skupin olašských Romů, které se živí věšteckou a čarodějnickou činností. V posledních letech zájem o tyto služby v rumunské společnosti opět narůstá, téma je živě diskutováno v rumunských domácnostech, médiích i v policejních spisech. Obě autorky svou práci shrnuly ve dvojknize, která se skládá z fotografické části a textové eseje, a snaží se pro její vydání získat prostředky na Hithit.cz.

Bohémovia z Montparnasse. Fotografické portréty Jeana Cocteaua a Vena Pilona

V sérii fotografií z roku 1916 zaznamenal Jean Cocteau, známy francúzsky spisovateľ, filmár a umelec, jedno popoludnie strávené s výraznými bohémskymi postavami parížskej štvrte Montparnasse vrátane Pabla Picassa, Amedea Modiglianiho či Maxa Jacoba. Vraj v ten deň Cocteau požiadal Picassa, aby navrhol kostýmy a scénu pre jeho balet Parade, na ktorom pracoval spolu s Erikom Satiem a ktorý neskôr veľmi úspešne predviedol Ruský balet. Fotografie spravené počas jedného dňa v Paríži, ktorý ležal len 100 kilometrov za frontom prvej svetovej vojny, sa stali dôležitým dokumentom doby, keď bol ešte Paríž nepochybne centrom umeleckého sveta a miestom, kde žilo a pracovalo veľa progresívnych ľudí. Najlepšia je na fotografiách ich amatérska a spontánna atmosféra. Vidíte pred sebou popoludnie strávené s priateľmi, dôležitými predstaviteľmi francúzskej avantgardy. Fotografie Jeana Cocteaua predstavujú pravdepodobne prvú sériu fotografií, ktorá sa snaží rozprávať príbeh nad rámec dokumentácie, aby sa na ne dalo pozerať skoro ako na kľúčové políčka filmu.

Silvia Saparová / Next Generation
Aktuálna výstava Silvie Saparovej nadväzuje na tvorivý program autorky, ktorý rozvíja od roku 2011. Vtedy sme mali možnosť vidieť výstavu Iné ženy, kde nás prekvapila obratom od svojho extrovertného inscenovania (Couples: 1999, Women in Condition: 2007-2010) k omnoho introvertnejšej a meditatívnejšej polohe. Súbor Iné ženy nám predstavil sériu veľkoformátových fotografií žien z autorkinho blízkeho prostredia, ktorý bol oprostený od narácie, či akýchkoľvek formálnych doplnkov. Ostali iba obrazy žien, ktoré sú všetky iné. Iné preto, lebo ich vnútorný život a imaginácia sú základom vonkajšieho vzhľadu.

Atény sú mestom pohybu a ich neustála premena sa každý deň odhaľuje nášmu pohľadu. Dalo by sa povedať, že sú mestom mnohých identít, zároveň sú však zvláštnym spôsobom aj mestom s jednou jedinou identitou, ktorá ich odlišuje od všetkých ostatných miest. Atény sú zároveň mestom utrpenia aj mestom znovuzrodenia. Škaredým mestom aj mestom plným krásy.

Deti 1964  predstavuje výber z cyklu fotografií Igora Grossmanna zachytávajúci život detí na Slovensku, najmä v Žiline a jej okolí, z rokov 1963 až 1966. Výstava vznikla ako spolupráca Stredoeurópskeho domu fotografie s Annou Schirlbauer, fotografovou dcérou.

Názov: Nevidené mestá

Vývoj projektu

Séria Unseen Cities (Nevidené mestá) skúma spôsob, akým vnímame krajinu, ponára sa do vzťahu medzi fyzickou realitou, ktorú možno vidieť voľným okom, krajinou, ktorú vidíme cez objektív, a napokon krajinou zachytenou na fotografii.

JÖRG RUBBERT
JÜRGEN BÜRGIN  /  Germany/

„Nočná zmena“

Pouličná fotografia po zotmení

Veľké metropoly po zotmení sú jednou z najobľúbenejších tém nemeckých fotografov Jürgena Bürgina a Jobera Rubberta.

Neznáme Slovensko - výstava predstavuje  fotografie autorov z  renomovanej agentúry Bilderberg z Hamburgu, ktorej zakladateľom je Slovák Andrej Reiser a jediným členom, nežijúcim v Nemecku, bol ďalší Slovák Karol Kállay. Tvorili ju špičkoví fotografi a už od jej vzniku bolo zrejmé, že svojím osobitým poňatím a prístupom k fotografii nie je bežnou fotografickou agentúrou. Jej členovia pracovali pre najprestížnejšie svetové magazíny a viacerí z nich  získali ceny na súťaži

World Press Photo