6.7.-4.9.2011

Rudo Prekop je v dejinách slovenskej fotografie známy ako autor inscenovaných fotografií, ktorým sa venuje od začiatku svojej tvorby (80.roky).  Patrí k predstaviteľom tzv. Slovenskej novej vlny, ktorá zásadným spôsobom vytesnila silnú tradíciu československej dokumentaristickej fotografie a v duchu nastávajúcej postmoderny sa oddala inscenovaniu fiktívnych svetov plných mýtov, hier a tajuplných posolstiev. Inscenovaná fotografia je v tvorbe Ruda Prekopa kontinuálne prítomná, málokto však vie, že protipólom konštruovaných scén je jeho menej nápadná tvorba fotografií realizovaných priamo a bezprostredne. Cyklu Reálovky sa autor sústredene venuje viac ako 20 rokov.  Táto dvojkoľajnosť tvorby Ruda Prekopa máparadoxne  svoje protiklady ale i podobnosti. Incenovaná fotografia a fotografia realizovaná priamo a bezprostredne stoja spôsobom svojej realizácie na opačných brehoch rieky. Na druhej strane  autorová inklinácia k dlhej sústredenej práci na scéne má podobné mentálne východiska ako jeho  „pomalý a tichý“ pohľad po krajine.  Ďalším mostom medzi dvoma brehmi je aj  jeho trvalý záujem o predmety nachádzane v realite dňa, „chudobné“ predmety a materiály, s ktorými pracuje buď aktívne alebo pasívne tým, že nezasahuje do prostredia ich existencie.

Cyklus Reálovky je súborom fotografií, ktoré vznikajú podľa slov autora „ v teritóriu niekde medzi Prahou a Košiciami“ a to od roku 1989 až do súčasnosti. Fotografie sú voľne skladané podľa vizuálnej príbuznosti alebo podľa typu krajiny, ktorá je často periférna, neatraktívna, osamelá. Pre Prekopové Reálovky je typická tzv. „nenápadná situácia“ postavená na banálnosti, všednosti, obyčajnosti. To čo si väčšina z nás ani len nevšimne alebo jednoducho nevníma sa stáva centrom záujmu autora. Samozrejme môžeme v takto koncipovanom prístupe nachádzať východiska v surealizme, ale z môjho pohľadu sú silnejšie konotácie jednotlivých fotografií na land-art, minimalizmus, koncept. Atmosférická premena krajiny alebo nepatrná zmena snímaného prostredia,  ukázaná na dvoch záberoch toho istého je ďalším možným prístupom autora. Už spomínaná nenápadná situácia je tak uplatniteľná nielen v prípade atmosférických premien krajiny, ale i v nachádzaní zátiší, ktoré autor voľne koncipuje a nazýva  „šedou scénou“. Tieto autentické a autorom nachádzané zátišia banálnych predmetov, často odpadových stavebných materiálov navodzujú atmosféru drobných skulpturálnych celkov. Je to poloha, ktorú by sme mohli charakterizovať slovným spojením „všetko a nič“, čo je jedna z možných súčasných tendencií vo fotografii.

Rudo Prekop (1959, Košice) je fotograf, ktorý pôsobí v Čechách a na Slovensku. V roku 1986 absolvoval štúdium fotografie u prof. Jána Šmoka na FAMU v Prahe. Od roku 2002 je vedúcim študiového ateliéru na FAMU. Venuje sa voľnej fotografickej tvorbe a kurátorskej činnosti. Svoje fotografie prezentoval na domácich i zahraničných výstavach.

Bohunka Koklesová