Home 
Výstavy Stredoeurópsky dom fotografie Silvia Saparová - Iné ženy 14.12.- 16.1.2012
Výstavy Stredoeurópsky dom fotografie Silvia Saparová - Iné ženy 14.12.- 16.1.2012
| Silvia Saparová - Iné ženy 14.12.- 16.1.2012 |
|
SILVIA SAPAROVÁ : INÉ ŽENY V tvorbe Silvie Saparovej sledujeme takmer nepretržite prítomnosť záujmu o zobrazovanie žien, ich možných rolí, aktivít či vzťahov. V predchádzajúcich cykloch Couples (1999), Space for women (2004), Women in condition (2007-2010) realizovala prevažne inscenovanou formou situácie analyzujúce vzťahy medzi mužom a ženou. Cez rekonštrukcie týchto vzťahov však autorka často demonštrovala pozíciu ženy v dnešnej spoločnosti. Cez výraznú inscenovanosť hraničiacu až s divadelnosťou jednotlivých výjavov, sýtu farebnosť a inklináciu k narácii ale i popisnosti detailu jej práca postupne vyústila do hlbšieho psychologického stanoviska. A práve v sérii fotografií Iné ženy (2011) autorka „výpravu“ celého obrazu radikálne stíšila. Sústredila sa na jednoduchú podobu žien, ktoré sú situované v tmavom neutrálnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že ide väčšinou o blízke osoby autorky, dakázala do jednotlivých portrétov dostať silný psychologizujúci akcent, ktorý je zafarbený podľa ich veku alebo odžitých situácií. Táto časť je na obrazoch pomerne autentická, pretože vo výraze Silvia Saparová ponecháva pomerne veľký priestor jednotlivým ženám. Ak by sme však mali rozšíriť naše charakteristiky, tak tou druhou polohou je silná inklinácia obrazov k maliarskym predlohám starých majstrov. Fotografie nápadne pripomínajú viaceré renesančné portréty realizované v polopostave, často z trojštvrtinového profilu. Grácioznosť a elegancia s akou súčasné ženy pózujú je tou polohou, ktorá v sebe spája inscenovanosť v postoji s autentickým psychologizujúcim momentom. Nejde nám však len o kompozičné usporiadanie postáv a ich možných vnútorných stavov, ale aj o mäkkosť kontúr jednotlivých figúr, ich zvláštne vynáranie sa z tmavého pozadia alebo naopak vnáranie sa do neho. Toto fotografické „sfumato“ je špecifické prekrývaním prechodov medzi svetlom a tieňom, ich zjemňovanie a mierne rozostrovanie. V týchto charakterizáciách je možné nájsť paralelu s fotografiami 19.storočia, ktoré inklinovali k maliarskym predlohám nielen kompozičným usporiadaním, ale i „malebným“ rozostrením celého výjavu. V poslednej dekáde môžeme v súčasnej fotografii sledovať silnejúce tendencie citujúce konkrétne maliarské diela umelcov minulých storočí. Deje sa tak najmä na anglickej fotografickej scéne, ktorá priamo prepája maliarske motívy viktoriánskej éry 19.storočia so súčasnou podobou fotografie. Ak by sme mali doplniť ešte jednu možnú charakteristiku, tak by to bol pojem tableaux vinvant – akési živé obrazy „Iných žien“, ktoré sú autentické svojim výrazom ale inscenované svojim postojom. Jednotlivé portréty síce nezobrazujú príbeh, ale sú silné a živé svojou vnútornou naráciou, ktorá s nami komunikuje. Jednoducho existuje preto, lebo prežíva v niekom inom. Bohunka Koklesová Kurátorka výstavy |
