Základná použitá technika fotogramu určuje, že výsledkom je vždy jediný neopakovateľný originál veľkých rozmerov( 1 x 4 m ). Veľká plocha umožňuje vystavať v rôznych častiach obrazu separátne deje a scény, ktoré pri vnímaní celého obrazu vytvárajú mnoho nových interakcií a pripomínajú pokus o fresky vo fotografii.

Okrem techniky fotogramu používa aj lokálne zväčšovanie z dopredu nasnímaných negatívov, kontaktné kopírovanie z pripravených planfilmov väčších formátov, špeciálnu prácu so svetlom, štruktúrami a materiálom.

V autorovej tvorbe sa prelínajú tri základné individuálne ( hlbinné ) postoje – psychologický, metafyzický a rituálny. Tieto tri prvky určujú kostru jeho diela. Raz je v popredí jeden, inokedy druhý prístup, ale v princípe sú vždy neoddeliteľnou súčasťou Vargovej poetiky.

Pre Kamila Vargu je príznačný pohyb v špirále, ustavičné spochybňovanie a vyvracanie už povedaného. Jeho postoj je postoj filozofa, ktorý si kladie elementárne otázky - čo je človek? čo je slovo? čo je vesmír? - prichádza s prvými odpoveďami , aby vzápätí zistil ich obmedzenia, ponúka nové riešenia, aby odstránil nejasnosti predchádzajúcich formulácií. V procese formulácie otázok , ktoré sú rovnako dôležité ako odpovede, i v korekcii odpovedí sa odráža vnútorná potreba dopátrať sa jadra vecí, jadra existencie.

V Cykle Kristove roky sa Kamil Varga stále pohybuje vo svete kozmických dimenzií, v oblasti, kde sa individuálne potláča v prospech univerzálnych kategórií, v prospech nadčasového a typického.

kurátor: Václav Macek