ŠTEFAN KOMORNÝ

FOTOGRAF, KAMERAMAN ASK, VŠ PEDAGÓG, REŠTAURÁTOR DIEL FILMOVÉHO UMENIA

Medzi vyzreté a výrazné osobnosti súčasnej slovenskej fotografickej scény nesporne patrí fotograf, kameraman, pedagóg v oblasti fotografie ifilmu, narodený vSkalici, trvale žijúci vGbeloch na Záhorí, Štefan Komorný. Odbornosť tohto autora sa výrazne formovala vo vyspelej českej scéne najmä počas štúdií, ale aj krátkeho niekoľkoročného pôsobenia vo Filmovom štúdiu Barrandov v Prahe. Vzdelanie, skúsenosti a výtvarné cítenie vtlačili osobitú pečať aj súradniciam jeho voľnej fotografickej tvorby, ktorej sa venuje viac ako štyri desaťročia. V roku 1981 absolvoval Strednú priemyselnú školu filmovú v Čimeliciach. Škola sídlila v zámku, klenote barokovej architektúry, okrem aktivít spojených s fotografovaním poznal na škole aj čaro kinematografie, lebo výučba bola primárne zameraná na film.

Filmová tvorba ponúkala viac tvorivých realizačných možností a voľba ďalšieho cibrenia vedomostí logicky vyústila v prospech štúdia na katedre kamery FAMU v Prahe. Katedru v tom čase viedol profesor Ján Kališ apredmet fotografie prednášal aj profesor Ján Šmok, Slovák žijúci v Prahe, excelentný teoretik, od filozofických až po realizačné otázky, ktoré sveľkou vážnosťou odovzdával svojim študentom. Tomuto pedagógovi patrí veľká zásluha, lebo pod jeho vedením sa formovali a cibrili mnohé talenty na katedre fotografie FAMU - Komorného spolužiakov a generačných súputníkov, ktorých dielo neskôr vošlo do povedomia verejnosti pod názvom Slovenská nová vlna.

Prvým pracoviskom čerstvého absolventa bol trikový ateliér Barrandovského filmového studia v Prahe, ktorý mladému ambicióznemu kameramanovi ponúkal väčšie interdisciplinárne presahy ako len samotnú prácu s kamerou. Po revolúcii prišlo k masívnemu prepúšťaniu väčšiny profesií. Štefan Komorný sa vrátili späť na Slovensko, kde v roku 1991začínal vateliéroch Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe v Bratislave ako trikový kameraman a neskôr aj vedúci trikového oddelenia.

V roku 1994 mu profesor Stanislav Szomolányi ponúkol možnosť prednášať na katedre kameramanskej tvorby na Vysokej škole múzických umení. Najprv externe, neskôr bol už pedagógom na plný úväzok, v roku 2012 habilitoval na docenta a dodnes zodpovedne a úspešne odovzdáva vedomosti svojim študentom.

Významnou oblasťou jeho činnosti je aj práca v procese obnovy a záchrany archívneho kinematografického fondu Slovenského filmového ústavu v Bratislave. Je tiež členom sekcie U-13 Reštaurovanie diel filmového umenia Komory reštaurátorov Slovenska.

Celou umeleckou dráhou Štefana Komorného sa paralelne prelínajú dve oblasti tvorby – kameramanská a fotografická. Prvá oblasť sčíta filmovú dokumentárnu tvorbu, trikové sekvencie azábery mnohých celovečerných adokumentárnych filmov a reklamných snímok. Druhá – fotografická – výber z tvorby autora s dôrazom na obdobie posledných 6 rokov – je predmetom výstavy v SEDF.

INTERFERENCIE

Prvé diela s týmto názvom sa objavili v roku 1991. V primárnej realite sú totiž snímané objekty diela číre, priesvitné anemajú ani náznak farby. Autor len vhľadáčiku fotoaparátu vidí výsledok, takže bez fotografického prístroja sa tento proces tvorby nedá zachytiť. Celý tvorivý postup sa teda vinie na výsostne exaktnom základe, špeciálnymi fotografickými postupmi i materiálovou základňou. V prvej etape tvorby napríklad používa inverzný fotografický papier sneopakovateľným adoposiaľ neprekonaným metalickým lookom Cibachrome a Ilfochrome, dnes ako médium slúži kvalitná fotografická digitálna tlač. Súbor savyznačuje výraznou statikou, sčíta inscenované solitéry, ale aj diptychy, triptychy či viac početné cykly, ktoré riešia multiplikáciu, respektíve zrkadlenie obrazu premietaného do premyslených symetrických alebo asymetrických usporiadaní. Nosnými tvorivými a výraznými konštrukčnými princípmi veľkoformátových fotografií sú práca so štruktúrou, geometrickým tvarom, líniou a farbou. Preto diela tohto cyklu majú blízko k výtvarným disciplínam. Disponujú síce ich výtvarnými prostriedkami, no autor operuje s čisto fotografickými postupmi. Pri organizovaní kompozícií sa pohybuje v rovine abstraktných geometrických väzieb a intenzita ich vlnenia je sprevádzaná výraznou štruktúrou. Jej nápadnú plastickosť tvorí precíznym vrstvením, kde sa vjednotlivých leveloch vrovnoprávnom syntetickom vzťahu strieda emócia farby založená na kontrastnom výbere kvality svýrazným kresbovým základom. Farba vtomto prípade má, pochopiteľne, nevyčerpateľné kombinačné možnosti interpretácie. Koncepcia diel tvorených touto technikou sa premietla aj do veľkoformátových fotografií, ich rozmery dosahujú až 100x100cm.

TRANSPARENCIE

Rok 2001 odvíja datovanie cyklu diel, ktoré sa zásadne líšia od predchádzajúcich, a to v rovine formálnej i obsahovej. Vývojový oblúk sa tu preklenul z nepredmetnej podoby do sveta reálneho, začína pracovať pri snímaní sdigitálom az novéhotvorivého procesu napokon opäť vyplynul aj názov cyklu Transparencie. Tento zásadný fakt výrazne a výstižne pomenoval fotograf František Tomík : „Je to úplne nová poloha v tvorbe Štefana Komorného. Od čistej abstrakcie ku filozofii obrazu, kvýpovedi autora osvojom názore na existenciu sveta. Jeho výtvarná hra pokračuje, len obrazne povedané posúva sa od čistej poézie kpoézii obrazu vpróze. Smeruje kpróze, teda reálnej fotografii? Od abstrakcie krealite? Opak postupu bežného vo výtvarnom umení? Aprečo nie!“ Cyklus vznikol primárne s príchodom digitálnej fotografie a začiatky patria medzi pionierov, kde autor tvorivo zvládal 4megapixelovým aparátom robiť veľkoformátovú fotografiu. V procese jednoducho skĺbil vlastnosti klasickej technológie smodernou, aby vdigitálnej forme pokročil ďalej aexperimentoval postprodukciou. Odmietal v nej realitu vonkajšiu, aby zdôrazňoval skutočnosť vnútornú, teda primárne analyzoval, rozkladal na jednotlivé prvky a sekundárne poskladal do novej štylizovanej podoby. Pre väčšiu časť cyklu je charakteristické, že narábal stranparenciou objektov. Ináčasť cyklu zasa využíva pohybovú neostrosť a do hry vstupuje nový fenomén – pohyb. Variuje, mení ostrosť, hýbe aparátom, predmetom... jednoducho využíva všetky momenty, ktoré negujú statiku. Zatiaľ, čo prvý cyklus INTERFERENCIE bol statický, druhý TRANSPARENCIE je výsostne dynamický apráve pohybom sa priblížil ku kinematografii, ktorá je taktiež dynamickým obrazom. Časté„motívy oblakov vytvárajú akési fantaskno,“ opticky pohyblivé zoskupenia vygradované svetlom i tvarom, do ktorých vkladá vrstvením, repetíciou rôzne reálne prvky. Kladie ich v rytmickom usporiadaní, v rôznej kompozičnej postupnosti svybočením logického usporiadania. Formuláciou príbehov a ich metamorfóz tlmočí svety fiktívne, čiže svety opisujúce nereálne situácie, ktoré vtiahnu konzumenta do svojho deja. Vzniká vzťah performácie divák – obraz otvárajúci priestor pre nekonečný dialóg.

ZÁTIŠIA

Súbežne s Transparenciami Štefan Komorný rozvíja aj ďalší cyklus s názvom Zátišia, kde ťažiskovým ainterpretačným zdrojom je opäť „maľovanie aj kresba svetlom“ a nadväzujúca práca s digitálnou postprodukciou obrazu. Zátišie v tomto prípade posúva do roviny, v ktorej ho vníma cez digitálnu techniku ako objekt na manipuláciu, v podstate lapidárne povedané, ide o recykláciu už hotového urobeného diela. Naprieč kompozícii, jej líniám, tvarom, svetlám, tónom ifarbám buduje svoj autentický emocionálny prejav. Diela zakladá na dominantnej hre svetla a tieňa, a preto manipulácia si vyžaduje určiť uhol aintenzitu osvetlenia tak, aby dodala objektom a ich mnohonásobným tieňom detailnú analýzu, plastickosť, objem, ale popri tom potláčala ich hmotnosť. A sústredí sa aj na konfiguráciu a celú priestorovú skladbu diela, v ktorej sú obyčajne zákony a princípy perspektívy nepodstatné. Zátišia prezentujú predmety jednoduchých hladkých línií a tvarov, jadrom témy sú sklené fľaše a poháre obohacované prvkom z tvaroslovia geometrie, ktoré levitujú v čistom priam sterilnom monochrómne variovanom priestore.

KNIHA DÓM, KATEDRÁLA SV. MARTINA V BRATISLAVE

V roku 2010 Štefan Komorný dokončil po viac ako dva apol ročnom tvorivom úsilí obrazový manuál výpravnej monografickej publikácie katedrály sv. Martina v Bratislave. Získala viaceré ocenenia a stala sa knihou roka 2010.V roku 2011 získala cenu Literárneho fondu. Vo viac ako 500 fotografických záberoch, vo voľnom slede obrazov celku, detailu i fragmentu, nám autor predkladá projekciu príbehu našej gotickej katedrály. Napokon sám hovorí: „To, čo som vtej knihe objavoval, bola krása, ktorá je ukrytá vpriestore, v práci starých majstrov či už vexteriéroch, alebo interiéroch, vdetailoch alebo celkoch... Dóm som mohol spoznať tak, ako som ho do tej doby nepoznal.“ Vnímať ho cez zábery vysokého štandardu, excelentne vykomponovaných, štylizovaných a nasvietených skúseným okom majstra, ktorým nechýba dynamika aj poézia, je vskutku dvojitým zážitkom. Prostredníctvom publikácie v tvorbe autora odznela po dlhšom čase konvenčná téma, obľúbená téma architektúry. Venoval sa jej na počiatku svojej fotografickej dráhy ako žiak aj ako študent strednej školy, ale príležitostne aj ako filmár. Neustále naliehavejšie pociťuje, že stále ostáva nenaplnenou kapitolou, za ktorou ešte nepoložil definitívnu bodku.