Deti 1964  predstavuje výber z cyklu fotografií Igora Grossmanna zachytávajúci život detí na Slovensku, najmä v Žiline a jej okolí, z rokov 1963 až 1966. Výstava vznikla ako spolupráca Stredoeurópskeho domu fotografie s Annou Schirlbauer, fotografovou dcérou.

    Igor Grossmann (1924–2013) patrí k zvučným menám slovenskej fotografie (výtvarná fotografia druhej polovice 20. storočia). Začiatky jeho fotografickej tvorby siahajú do Rajca 50. rokov, kam bol kvôli politickým dôvodom preložený zo Žiliny. Pracoval vtedy ako lekárnik a fotografii sa venoval iba vo svojom voľnom čase. V Rajci vznikla veľká časť jeho prvého cyklu, tematicky zameraného na dedinský život. Roku 1959 sa vrátil do Žiliny, o desať rokov neskôr sa presťahoval do Bratislavy. Profesionálne sa fotografii začal venovať v roku 1967 a od roku 1976 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní. Grossmann za svoju plodnú kariéru vytvoril mnoho umeleckých sérií i hodnotných zákazkových prác. Jeho dielo sa vyznačuje rôznorodosťou, nájdeme v ňom zastúpené rôzne polohy fotografie: od krajinnej, módnej, reklamnej, dokumentárnej a výtvarnej až po reportážnu, portrétnu a abstraktnú fotografiu a mnohé ďalšie.
    Cyklus Deti vznikol začiatkom 60. rokov po Grossmannovom návrate z „rajeckého vyhnanstva“ do Žiliny. O detský svet sa zaujímal už v Rajci, tu bol však iba súčasťou väčšieho celku venovaného dedinskému životu. Charakteristický pre jeho fotografie je Grossmannov záujem zaznamenávať vplyv prostredia na ľudský život, čo prenáša aj do cyklu o deťoch. Kým fotografie z dediny však pôsobia, akoby sa tu život po stáročia nezmenil, do obrazov detského života sa neprehliadnuteľne vkráda realita začiatku 60. rokov v Československu.
Grossmann svoje detské modely neinscenoval, ale nasledoval ich do ich prirodzeného prostredia v škole, či na mestských uliciach. Jeho fotografie ukazujú, ako si deti dokázali privlastniť nehostinný verejný priestor medzi panelákmi pomocou rôznych hier alebo iných zábav. Školské snímky zobrazujú deti počas vyučovania, cez prestávku, pri hlbokom zamyslení sa, ako aj pri kreatívnej práci na výtvarnej výchove. Na výstave je ukázaných aj niekoľko portrétov, ktorými Grossmann dokázal zaznamenať charakter či duševné rozpoloženie fotografovaných detí. Je badať, že fotograf sa na deti nedíval zvrchu, ale priamo do očí, ako na už „hotových“ ľudí so záujmom o ich život, radosti a problémy.

Simona Bérešová, kurátorka