„Homo Urbanus Europeanus“ je projekt o človeku, v meste, v Európe...povedzme o európskom „mestskom žití“.

Každá snímka  projektu, s presnosťou jej rámovania a kontrastného štýlu, znie ako chválospev na skvelého občana. Skutočne, tento charakter, ktorý kráča, zastaví a prediera sa mestom, často osamelý, ale o nič menej hrdý a odhodlaný, nie je blázon, ale radšej má význam dobyvateľa. Navyše, táto ľudská prítomnosť, zachytená s presnosťou, vždy na správnom mieste v správny čas, dáva mestu nečakanú krásu a majestát.

Hoci primárne toto estetické dielo, „Homo Urbanus Europeanus“ projekt, neskrýva svoju politickú dimenziu. V skutočnosti sa skladá z 31 sérii, reprezentujúcich 31 európskych hlavných miest, všetky sú zhotovené v rovnakom štýle, triezvo a bez akejkoľvek kultúrnej alebo sociálnej viditeľnosti, teda uprednostňuje podobnosť pred rozdielnosťou, „európskosť“ pred rozmanitosťou. „Homo Urbanus Europeanus“ projekt je v skutočnosti umelecký nástroj pre zjednotenie európskych krajín...či už patria do Európskej únie, alebo ešte nie.

Tu je portfólio projektu: http://homo.urbanus.free.fr/portfolio/index.html

Počas 3 rokov, od leta 2007 do leta 2010, bolo v rámci projektu vyfotografovaných 31 európskych hlavných miest. Tu je zoznam:

Bratislava, Riga, Vilnius, Sofia, Madrid, Varšava, Rím, Ľubľana, Záhreb, Belehrad, Helsinki, Tallinn, Reykjavík, Paríž, Brusel, Oslo, 3tokholm, Praha, Berlín, Istanbul, Lisabon, Bukurešť, Tirana, Budapešť, Viedeň, Atény, Luxemburg, Kodaň, Amsterdam, Londýn a Dublin. Istanbul je jediné mesto, ktoré nie je hlavným mestom, ale je však považované za európske hlavné mesto Turecka.

*Všetky obrazy projektu „Homo Urbanus Europeanus“ boli zachytené pomocou fotoaparátu Nikon D200 s objektívom Nikkor 28mm/2.8

Zo 100% sicílskeho dedičstva, Jean-Marc Caracci je francúzsky fotograf. Narodil sa v Tunisku, ale od detstva žije na juhu Francúzska, Montpellier.

Jean-Marc Caracci je fotograf samouk, ktorého práca bola vždy zameraná na človeka...človeka ako reprezentáciu súčasti, len zriedka ako sociálny objekt. Táto stálosť v jeho výskume je pravdepodobne spôsob, akým spoznať seba, možno spôsob akým sa porovnať s ostatnými, povedzme spôsob, ako premýšľať o jeho kvalite ľudského bytia. Jeho štýl je jasne inšpirovaný fotografmi ako Henri Cartier Bresson, Eliott Erwitt, Raymond Depardon a tak ďalej...ale taktiež spôsobom amerického maliara Edwarda Hoppera.