Ľuba Vančová-Velecká: Flashbacky – Sixties

Je veľkým darom ale aj záväzkom, narodiť sa do rodiny, v ktorej už starý otecpredvádzal vo svojej sýpke princíp premietania, otec bol spoluzakladateľom Školfilmu a spolu s Ľubomírom Linhartom sa podieľal na založeni FAMU, strýkovia sa zaoberali stereofotografiou, jeden z nich, kameraman, asistoval Karlovi Plickovi, druhý vydal knihu Škola a film. Jeden z bratov sa stal známym profesionálnym fotografom, druhý už deťom na dvore na stenu premietal filmy.

Ľuba svoju pozíciu ustála. Ako desaťročná čítala Knihu o filme od J.Kučeru, ako pätnásťročná praxovala vo vtedajšom Gottwaldove – Zlíne - u Karla Zemana počas nakrúcania Vynálezu skazy, u Hermíny Týrlovej... Po jedenásťročenke chodila na bratislavskú ŠUP-ku, na fotografické oddelenie, potom nastúpila ako strihačka do televízie...A vo voľnom čase sa venovala fotografii.

Toto bolo v šesťdesiatych rokoch, ktoré sa v slovenskej fotografii stali významným pojmom. 1958 sa konala v Bratislave, potom v Prahe I.Medzinárodná výstava umeleckej fotografie, vydaním monografie Henri Cartier-Bressonovi začala edícia Umelecká fotografia, tomu predchádzala v Prahe I.Celoštátna výstava umeleckej fotografie s reprízami v Brne, Bratislave a Košiciach. Slovami Tomáša Strausa v jej programe bolo aj objavovanie “... nenápadnej krásy a skrytej poézie...vzniká fenomén, ktorý sa najčastejšie označuje ako fotografia poézie všedného dňa ...“ ( voľne podľa Hrabušický – Macek: Slovenská fotografia 1925 - 2000). S poetizáciou všednosti vystúpili na spoločnej výstave Borodáč, Janek, Strelinger, Šajmovič a nie je náhodou, že Ľubu s nimi spájalo priateľstvo a spoločný záujem o fotografiu a film. Po štúdiu filmovej réžie na Filmovej a televíznej fakulte AMU v Prahe sa jej cit pre využitie obrazu ako vyjadrovacieho prvku filmovej reči prejavuje veľmi výrazne v jej filmovej a televíznej tvorbe. Naopak, skúsenosť s filmovým strihom ju nutká ukladať statické fotografie do sledu v sériách, kde im ich zoradenie dáva daľší, hlbší zmysel.

Keby vzhľadom na svoju profesionálnu činnosť režisérky (výčet jednotlivých prác obnáša okolo 16 dokumentov, 22 diel hranej tvorby, 10 rokov pedagogického pôsobenia, viacero ocenení) keby nebola niekam „zasunula“ výsledky svojej fotografickej činnosti, určite by táto bola našla svoje miesto v rámci hodnotenia dobovej tvorby. Teší ma, že som mohla byť pri „oprášení“ a zverejnení Ľubiných fotografií ( len niekoľko málo z nich bolo uverejnených v čase vzniku v časopise Host do domu ). Ich „vynorenie sa“ prichádza ako keď sa nám prisnije niečo blízke z minulosti. A teraz už ostáva úlohou odborníkov, aby túto časť výsledkov jej tvorby zhodnotili a zaradili.

J.Csáderová, 1.6.2016