Silvia Saparová / Next Generation
Aktuálna výstava Silvie Saparovej nadväzuje na tvorivý program autorky, ktorý rozvíja od roku 2011. Vtedy sme mali možnosť vidieť výstavu Iné ženy, kde nás prekvapila obratom od svojho extrovertného inscenovania (Couples: 1999, Women in Condition: 2007-2010) k omnoho introvertnejšej a meditatívnejšej polohe. Súbor Iné ženy nám predstavil sériu veľkoformátových fotografií žien z autorkinho blízkeho prostredia, ktorý bol oprostený od narácie, či akýchkoľvek formálnych doplnkov. Ostali iba obrazy žien, ktoré sú všetky iné. Iné preto, lebo ich vnútorný život a imaginácia sú základom vonkajšieho vzhľadu.

V aktuálnom rozsiahlom cykle Next Generation Silvia Saparová vo svojom fotografickom intuitívnom mapovaní pokračuje. Opäť môžeme sledovať portréty žien vyňatých z konkrétneho prostredia, pripútaných iba k objektívu fotoaparátu. Autorka ich ponára do tmavého prostredia, ktoré pôsobí až ako „fotografické sfumato, ktoré je špecifické prekrývaním prechodov medzi svetlom a tieňom, ich zjemňovanie, a mierne rozostrovanie. V týchto charakterizáciách je možné nájsť paralelu s fotografiami 19. Storočia, ktoré inklinovali k maliarskym predlohám nielen kompozičným usporiadaním, ale i malebným rozostrením celého výjavu“ (Bohunka Koklesová).
Výstava nám predstavuje portréty žien, ktoré autorka systematicky fotografuje, a už sme ich mali možnosť vidieť v  predchádzajúcej sérii, pričom vlastne ide o autorkin časozberný výskum. Prezentujú aj druhú, najmladšiu generáciu umelkýň, autorkiných študentiek.
Práve tento výber mladej generácie predstavuje veľmi zaujímavý moment. Môžeme o nej hovoriť aj ako o smart generácii, keďže jej predstavitelia vo svojej tvorbe často reflektujú samozrejmú prítomnosť digitálnych obrazov, technológií a sociálnych sietí v uponáhľanej postinternetovej dobe. Túto komunitu mladých žien Saparová stavia do kontrastu so svojím dlhoročným koncepčným prístupom k tvorbe. Psychologický stret nastáva už v samotnom priebehu snímania, keď sú fotografované vedené k tomu, aby si sadli a aby „len“ boli. Takéto fyzické sprítomnenie a spomalenie v dnešnej online dobe je autorkou vhodne zvolené tak, aby sa na fotografiách udiala výsledná emócia.
 Silvia Saparová využíva minimálne formálne prostriedky, ktoré upriamujú našu pozornosť na zobrazené ženy. Ženy, ktoré nie sú objektom fotografa, ale svojbytným a pôsobivým subjektom a majú priestor na svoje bytostné a intímne vyjadrenie. V tomto prístupe môžeme odčítať Saparovej jasné autorské stanovisko, ktoré popiera dominantný prístup fotografa a jeho zmocnenia sa subjektu.
Toto minimalistické portrétne zobrazenie bez rušivých elementov prostredia, či módnej štylizácie, tvorí nadčasovú zbierku, sondu do psychologickej a emocionálnej vrstvy odfotografovaných žien, ktorá s nami pomocou fotografie koexistuje.
Dominika Horáková a Michal Huštaty