Alica v krajine Zapata

Človek, ktorá prichádza z ďaleka

Počul som, že ľudia, ktorí prichádzajú z ďaleka môžu o sebe povedať či tvrdiť čokoľvek. Prikrášlením pôvodných porekadiel, môžu ľudia povedať o tých z ďaleka čokoľvek chcú. V prípade Nadji Massün môže byť toto príslovie ešte pravdivejšie, keďže pochádza z veľkej diaľky.
Žije v Mexiku, ale narodila sa v Demokratickej republike Kongo matke-Maďarke a otcovi-Belgičanovi. Jej rodina mala v skutočnosti pomerne dobrodružný život. Museli opustiť svoju villu pri konžskom dažďovom pralese, po atentáte na Patrice Lumamba, ktorý vyústil do násilných konfrontácií vo východnej provincii krajiny, kedy boli životy Európanov vykreslené za bezcenné – a tie neeurópske taktiež, ale to už je iný príbeh. Žijúc typickým životom diplomatickej rodiny, vo veku dvoch rokov žila Nadja v Kolumbii, a neskôr si nachádzala domov vo viacerých krajinách od Kolumbie, cez Peru až po Kosta Ricu. Okrem toho trávila každé leto v dome svojej starej matky pri Balatone. Medzičasom si tiež našla čas na absolvovanie univerzity. Neskôr pracovala pre Utečeneckú agentúru OSN, presťahovala sa do Mexika, vydala sa za lokálneho umelca a porodila dve dcéry.
Ale prečo sa zdržiavam pri týchto biografických detailoch tak dlho?
Odpoveďou je, že Nadjine fotografie sú reflexiou mnohých svetlých momentov – či už významných alebo nie – ktoré oživili jej život. To, čo zachytáva jej fotoaparát je náhoda života, prchavé stretnutie, privilegovaný moment, a snaha o predĺženie tohto nepatrného pocitu, situácie, nálady a tóny – presne tak ako pianista predlžuje notu tlačením na pedál. Témy jej fotografií sa vzťahujú k malým príhodám v jej každodennom živote, zahŕňajúc jej rodinu, priateľov, príbuzných a miest, v ktorých žije. Avšak, tieto životné okamihy sa nestanú rodinnými fotografiami, ktoré sú určené zostať v šuplíku. Sú to unikátne výtvory plné detailov, ktoré stoja za pozornosť. Nadja Massün očividne nie je nováčikom vo svojom umení. Od roku 2000 sa zúčastnila mnohých profesionálnych workshopov v Centre fotografie Alvareza Brava v Oaxaca a jej práce boli vystavené na mnohých samostatných ako aj spoločných výstavách.
Károly Kincses (kurátor)