Ľuba Vančová-Velecká: Flashbacky – Sixties

Je veľkým darom ale aj záväzkom, narodiť sa do rodiny, v ktorej už starý otecpredvádzal vo svojej sýpke princíp premietania, otec bol spoluzakladateľom Školfilmu a spolu s Ľubomírom Linhartom sa podieľal na založeni FAMU, strýkovia sa zaoberali stereofotografiou, jeden z nich, kameraman, asistoval Karlovi Plickovi, druhý vydal knihu Škola a film. Jeden z bratov sa stal známym profesionálnym fotografom, druhý už deťom na dvore na stenu premietal filmy.

Foto: Oto Skalický
Retrospektívna výstava oddelenia úžitkovej fotografie na ŠÚV Josefa Vydru v Bratislave

...Ostatných 26 rokov...

k výstave v Stredoeurópskom Dome fotografie

Uplynulo 26 rokov od ponovembrových udalostí v roku 1989 a 85 rokov od fungovania povestnej Školy umeleckých remesiel, ŠUR-ky, ku ktorej sa ako ku svojej predchodkyni dnes Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, ŠUP-ka, hlási (toto skratkové označenie školy je dodnes zaužívané, aj keď presný názov školy sa počas jej existencie viackrát menil). Zo Šurky sa k nám prenáša silný odkaz výrazných osobností európskej fotografickej histórie ( Funke, Moholy-Nagy). Už tam bola kvalita fotografie zadefinovaná technickou kvalitou v prepojení s obsahom.

Výstava je už treťou reprízou v sérii výstav medzinárodného projektu venovaného reflexii udalostí I. svetovej vojny v súčasnej fotografii.

Výstava sa zároveň zameriava na vzťahy medzi ideológiou a ekonomikou, ako aj medzi politikou a vojnou.

Tieto fotografie vznikali tak, ako vzniká vzťah. Na začiatku bol záujem. Potom prišla dlhá cesta spoznávania a na konci každý príbeh uzavrela dôvera. Nebol to krátky proces a už vôbec nebol jednoduchý. Chcel som zdokumentovať ľudí, mojich súčasníkov, ktorí významným spôsobom ovplyvnili alebo dodnes ovplyvňujú a vlastne tvoria našu kultúru. Takých, ktorí nepodľahli lákadlám doby a neosvojili si povrchnosť a nevkus, ako je to dnes už bežné. Mnohí sú neznámi a mnohých poznajú ich len ľudia rozhľadení, zorientovaní v konkrétnej oblasti. O to väčšie bolo moje úsilie spojiť ich do zmysluplného celku. S viacerými som sa roky poznal, s mnohými sme o sebe len vedeli a s niektorými som sa zoznámili až pri fotení. Vždy to však boli stretnutia plné energie, na ktoré som sa tešil. Musím povedať, že ani raz som neodchádzal sklamaný či rozčarovaný.

Bratislava 25.1.2016. Projekt “Ponorení v čase” autorov Zuzany Halánovej a Daniela Laurinca vznikal počas rokov 2014 a 2015 na Sri Lanke. Autori prišli do krajiny presne 10 rokov po tsunami, ktoré sa 26. decembra 2004 prehnalo juhovýchodnou Áziou.

Bez vyhľadávania, či umelého vytvárania vizuálne pompéznych a výnimočných situácii, autorka
v tomto cykle zachytáva každodenné spolužitie so svojimi deťmi – Stellou, Oliverom a Alanom. Na
100 m² domova, so 100 % intenzitou.

Výstavný projekt RE/MIGRÁCIA OBRAZU prezentuje súčasné podoby dokumentárnej fotografie autorov zo Slovenska, študentov, absolventov a pedagógov Vysokej školy výtvarných umení v  Bratislave. Vystavené diela sú spoločným výberom kurátorov a samotných autorov, ktoré prináša popri oficiálnych zadaniach aj neoficiálne subjektívne výpovede. Predovšetkým ide o porovnávanie príbuzných a odlišných  tém domova, ktoré zachytili jednotliví autori na Slovensku, v kontextoch postojov k témam zaznamenaným na zahraničných pobytoch. Projekt reflektuje vzrastajúci trend výmenných pobytov študentov a pedagógov Katedry fotografie a nových médií VŠVU na zahraničných univerzitách.

Práce pedagogů a absolventů oddělení fotografie SŠUD v Brně k 90. výročí založení školy

Fotograf Peter Župník otvára výstavu Tappertových fotografií NORBIS PICTUS

BRATISLAVA, 27.8.2015 - NORBIS PICTUS, alebo Norbiho svet v obrazoch je výstava excentrického umelca Norberta Tapperta, pôvodom z Košíc, žijúceho v Prahe. Otvára sa 2. septembra 2015 o 18:00 v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.

Krajiny Dušana Slivky
Umělecká barevná fotografie se v sedmdesátých letech minulého století prosazovala těžko. Zdála se příliš popisná. Podle tehdejšího
mínění popis nemohl být umění. Černobílá fotografie je ostatně i dnes často považována za „umělečtější“, než barevná. Jednu z mož-ností, jak proti detailnímu popisu upoutat pozornost ke kompozici fotografického obrazu, jsou plošně komponované „prázdné“ krajiny,