Srdečne Vás pozývame na výstavu magisterských diplomových prác Katedry fotografie a nových médií VŠVU.
Vernisáž prebehne 3.6.2015, najprv v Stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej ul. o 18.00

(vystavujúci: Jiří Balát, Jakub Jančo, Renáta Lacková, Magdalena Przybyłowska, Oto Skalický, Laura Štrompachová)

a neskôr v HotDock Gallery v prístave o 20.00 (vystavujúci: Michaela Dutková, Michal Huštaty, Dominika Jackuliaková, Juraj Starovecký).

Výstava s názvom No Man´s Land (z angličtiny Zem nikoho)slovenskej fotografky Andrey Junekovej (1984) tematizuje fenomén schátralého renesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom. Projekt predstavuje výsledok jej niekoľkoročného záujmu, podporeného autorkinou osobnou angažovanosťou. Pomocou pomerne znepokojivých dokumentárne ladených fotografických snímkov konfrontuje diváka s bezútešnou, až absurdnou realitou tejto dnes opustenej, vandalmi a prírodnými živlami zdevastovanej stavebnej pamiatky. Zaujíma ju najmä identita areálu, s ktorou sa identifikuje na základe svojej minulosti.

Kurátor: Josef Moucha

Jaroslav Rössler (25. 5. 1902 ve Smilově – 5. 1. 1990 v Praze) byl jakožto umělecký fotograf inspirován ve dvou rozdílných fázích. Rané období charakterizoval Karel Teige, když zjara 1923 zvolal: „Vždyť je to lepší než Man Ray!“ Od té doby byl Rössler členem nejdůležitější české tvůrčí skupiny 20. let, Uměleckého svazu Devětsil. Mimo jiné holdoval fotografické abstrakci, o kterou na zlomu 10. a 20. let ve světě zavadilo jen několik experimentátorů, příkladně Alvin Langdon Coburn a Christian Schad... Vedle toho zaměstnávalo Rösslera kreslení, lepení koláží či obrazových básní a výroba typografických montáží.

The landscape means to me the vision of a metaphoric world of its own, in which the spectator sees himself reflected or confronted with the mystery of Creation, maybe, or with a reality whose form is different from him, but whose essence is the same that everything is made of.

Krajina pre mňa znamená pohľad do metaforického sveta o sebe, v ktorom pozorovateľ uzrie svoj odraz alebo sa, možno, stretne s tajomstvom Stvorenia, či so skutočnosťou, ktorá sa od neho líši tvarom, no jej podstata je rovnaká ako podstata všetkého.

Je to spôsob ako uvažovať o škále a rozmere existencie, berúc dva rozmery ako východzie a násobiac ich pomocou predstavivosti, ktorá ich robí multidimenzionálnymi.

„Takí sme boli” je dlhodobý fotografický projekt zameraný na zber, archiváciu a ďalšie umelecké a dokumentaristické využitie laickej fotografickej a filmovej tvorby druhej polovice 20. storočia v Košiciach a celom východoslovenskom regióne s presahmi do susedných krajín. Projekt je symbiózou odborného pohľadu na historickú amatérsku aj profesionálnu tvorbu nevýtvarného charakteru a laického vzťahu a názorov na fotografiu a socializmus. Okrem historického nás zaujíma aj fotografický, sociologický, kultúrny, výtvarný a ľudský rozmer tohto obrazového dedičstva.

Najväčšia biodiverzita na svete

Biómy predstavujú súbory ekosystémov, ktoré sa stabilne vyvíjajú a sú charakteristické určitým druhom vegetácie. V danom prostredí sa rôzne druhy života prispôsobujú prírodným podmienkam. Brazília je krajina s jednou z najvýznamnejších prírodných rozmanitostí na svete. Teritoriálna rozsiahlosť delí krajinu na šesť rôznych biómov. Každý bióm má vytvorený vlastný súbor fauny, flóry a typu pôdy.

Dušan Kochol je mladý, kreatívny a otvorený človek s nadhľadom, ktorý všetky tieto vlastnosti prenáša aj do
svojej fotografickej práce. S absolútnou sebaistotou využíva médium fotografie na reflektovanie a pretváranie svojho
vnútorného sveta a pocitov tak, aby vytvoril a predniesol svoju emotívnu „reč“ verejnosti, a zároveň sa uistil, že to, čo
vychádza z jeho vnútra, je zrozumiteľné aj pre neho samého.

RENESANCIA FOTOGRAFIE 19. STOROČIA
výskum – vzdelávanie – experiment
kurátorka: Jana Hojstričová
odborná spolupráca: Bohunka Koklesová, Jana Križanová, Petra Balážiová
architektonické riešenie výstavy: Pavel Choma

Pavol Čepček (nar. 24.10.1962)

Svoje detstvo a mladosť som prežil v Topoľčiankach, ktoré sú priam stvorené na fotografovanie. K fotografii ma priviedol otec, ktorý mi už v detstve  v tmavej komore ukázal čaro fotografie. Pri magickom červenom svetle som sa zaúčal vyvolávaniu fotografií.